Данная статья на стандартном диалекте
Данная статья на Милул-Халфирском диалекте

---

Iļucia ìta grancau, i desseů foza Sies, Leut!

---

Daunsæ duen unem ai sveļ tempoma huraunő solæ objetì væ divő se maccletæ zapa tela, denis rem seltő houtor duer vrohej eļeksej taanout scegalej (ETSc) korpou tela, atì vičok augon hőræ, denis svebrok merkant. Vsceļ zdaħené, nittő keimjistvè rest ando. Reklő alen svevarukkè obetaut véthőræ kanisa fremis telerusa. Svedollezvè ako portje divehoné. Væ sè ovo les ìt.

Jetst pui nus sej ovo les ìt aļcivilau, dolorou væ aļgvéļmau ō divè, kér den vrohca brouhő jistotő, un nusamtid obe neresè tèļt dageļ leut, kro čeleut ìt saveau boen – tevo arfļè Eviveļ, dessè fremis Foza væ čuntè fremis Gést. Onnè restè, kér nus vialne negverr viő, rajreì herktou, svene hoveræ dejornej nusoteļ fousa. Aug Scri Aůrobindo géskr: «pæ etn leutvig felicc alen im feirh», aut viu – tenter ìt?

Duen komantő nuso?

Hintskrajtæ? - Nej.

Daunsæ duen fenhok eļa ō tolv? - Nej.

Reslej daunsæ duen aļ alen komantő, un stvůrő (skőrvő) neļe nerekleļt laveræ, denis nea ìt væļcæ? - Nej.

Dert ìt sotul trerzau. Aut iļucia ìt grancau. Daster ìt grancau, ìħ... vrengilè de væ nefiħstverè fremis zap telopreļtő – de neneatő ako lortou.

Aug nus lon resè unuseļt bregeļ kriiræ der Runčé efis ìr dert ìt stvůrag ever iļ dauns oanæ Jacvő Mendeleeva? Tenter æļt miļardæ elen æ nusst miļardej garvaut kanisej?

De ìt géesetrefag. Tempegvon veivlic ìt EIK teuprau enoun-iļuciaor sctatő kvaļrekkvau: EĻŐ sveg uvilok viu svene Ors æ nelok de utè.

Un den veivlic ìt de eik teuprau napal pre fous æ discegal.

Nus same gékomantag dia daunsæ dua nus vialne nevič vié væ die nus dilanson lubè.

Hutert nusdos neok denæ kriiræ ako drak o reptiļ. Eļő elevok dia leutæ upellì. Eļő neæļt aug same nus.

Eļő æļt aļ alen æimlusoræ, eļő æļt æimkanvasoræ væ anscmaļæ. Eļő neaivok slavej væ æļt uple honevlittaut, nesavok les ìt bernhættig. Åļt eļő konbernhætteļt ever zviscæ ō fremis vacečæ. Un dæn reptiļæ neæļt neteuprejš im komæntig neik telo. Aur ìt sæm askreļt istojæ – viļdaut paħæ viő. Neok eļa ako dovist.

Jemnicau aském

• “Iļucia ìta set grancau, set massderau, ìħ de ìta vorì névičau dia eik svitsc.
• Daunsæ duen poznej doks iļuciő, ìta gétaspag ako vůbļor.
• Nus sők klasderestej im erven frontæ obe eļő nevičè omia mét ra.
• Nus ajn gvettè est set ako neìt aur neļe vekou biner ra obe villè iļuciő
• konnusaka.
• Nus ajn zapvè fremis kemratæ ō rejčent opter se opter obe nekollè gosporej. De ajkst neluttő eļom sè ohæn der zap vartèļt baivigej.
• Nus ajn adea aivè endeviz ond eļa, kér nus savon jemnicæ Azoleuta. Nus ajn adea fastè ōkénd æ nehvej klivireu omioma litta væ jemnica. Duen onnej lansè, ovaj grošej.
• Nus ajn elitè koneig eik viő, sveoitea, ìħ nus fason biest.
• Nus ajn aļcrovirì fuzè fremis sanba væ projem sìbs obe eļő vialne nevičè les vartő viur zenčé.
• Nus ajn fuzè liasnaut medæ, krottoræ furenza væ vegveļt dokæ, kalestea de mine jevorvō.
• Olove eļő ajk gélitorag gmahout dokoma.
• Usmo imfasta liasnaut medej, eļő ettővej breglor.
• Maksima neik skupi nus glinviscon uvilè kvaļgmah pre eļa – viur zenčé nus dej andve gmaha.
• Eļő ajk hocè gmahæ ōvve væ veaprè rank velma – desse eik breglor neìta atau, aut doknusaikeļ kanis bregzej. Everdes eik vacečæ æļt gébunag ako mudau, un nus ajn jemniccè fupræ.
• Gmahæ ajk gélesvicag im dert les eļa litorő: aprašé, blekcé, jevoħé væ putvesčé.
• Nus ajn revè ætaivè iligvaut jevæ jemnicviga gmahej, everles eļő æļt bernsolau.
• Nus ajn maestrè eļa klautestè gmahom, bolénea de mét bjeļt zapæ væ médzočæ.
• Daunsæ sor duen eļő volhok resè sireļ, lok rem kankviļè neik zenčé. Nus fuzej eļa pre varukaves neik gmahej.
• Eļő vičej aug neik vjuræ æļt géfuzag im šenimæ, væ ezvej ōde, væ vialne nepoznej devis eļurpau imfasta.
• À eik gébunageļt vacečæ, nus ajn imjekcè gmahæ littvō, lensea eļa, ìħ de kankviļej eik poltů.
• Nus onnej imfastanei viur smersau foļdos, vial miazteļ breglor ìt mo edulenau, væ nus darvej vacekom ovo, les eļő andejš loirok – teslečæ.
• Vial eik olnivæ stverej, nus imterej konteræ mét medæ, denis orgmorej eik breglor æ ctoļej eik gervent.
• Vial eik leaħ ō prevvig svemeļej, nus stvůrej medoramon, denis svefozej eik flikca, aut mine kollej vrestaut, riéntō denis nus jistætej rečæ medoramonæ.
• Mét vìj neik ganctő, nus fasej eļa devìt æ firfozaut ever pækvaļ ō rem.
• Eļő ajk gépreskotag olorseļoma væ splinatoma, eļő erkej slaeļt æ scvarceļt. Aut vial eļő gervej ō rem pro kankviléf, nus dej eļom mo gmaha.
• Nus koncentej eik zisk ō væļcæ væ smétaut biestæ, obe eļő vialne nelè utè omiő mét fremis vevenau svustanc.
• Nus ajn degvettè eļa mét jistotæ pat secc, retevout hostomæ va oitaksæ, obe eļő vialne nelè sveůnikmè mét Azoleut.
• Eik breglor ìta kvelinè ō rem æ eļő fasej set, aug nus eļom fitrej.
• Efis eļő dilansej, nus imvedej ō eik viu projemæ ever rejcviļ konstantő. Grevis erkej neik napal.
• Nus gérnej pre eļa jutcvig æ klasderej dæn jutcvigæ sor kvaļnonnieļt mitefæ. Sìbs nus ajn luké der frontæ.
• Nus adea ajn jemniccè neik kemrat æ embè de.
• Eļő ajk orendorè pre ra, væ eik orendor ìta santaħè ō neik viļstom.
• Neik honiæ vialne neajk prešè mét eik honiæ.
• Neik litt revő adea bittè blesau, kér set ìt jevo.
• Nus covessej eļa orgmorè au er kén, viaļ de ìta teviau pre ra.
• Nus fuzon dogmatæ væ dameš obe detrajè eļa dia Nusak.
• Nus ajn komantè ond der pentisæ eik viő, mine naseltè, aug æ pat hvőr eļő revon jistè.
• Nus ajn kérunè eļa set liasnì væ aļcrovirì, obe eļő taspè, ìħ sők kérunok stìv.
• Nus ajn inspirè eļa ō patascez mét au er kén, rank reik neik skupej.
• Efis menz eļa neverrej flanc lőma, nus slomej de, erlonc, komvonc, ir firstveronc – æt neik divis. Iħe deé telé nus same gépuivag lortej stvůrè sők, set nus darpej eik sorkéntæ, væ nebernejš dedos, nus puivej teuprau doks, neatonc rejcveļ dia ra iligvau fjuzhőr, obe fuzè de pre fremis kemratæ.
• Nus covessej eļa dračezè arfelinæ au er kén æ orgmorè fremis vacekej.
• Pre dea, nus konktej ahorra im emratoræ, aut furiz erkej neik kénder.
• Ahorra léaļvrohej eļa imters, æ eļő vialne nevičej, ìħ nus tuddon im vaħ vianorej konfliktædosei ako jutcoræ.
• Eļő ajk inversaut mét firstvůr au er kén.
• Eļő ajk ruestè im litt æ orgmorè fremis zisteļt set mongier aumen nus de tevej.
• Nus rest licciljej dedos, kér eļő nevičej ra, iħe nelok ra vičè.
• Nus lebsej viļstè dia eik marsæ væ feirhæ.
• Nus ajn lebsè de mo væ mo tempiævō aħ nefaltlesej neik ver.
• Nus ajn lebsè grosctè grevis æ ahorra rank cajlétæ væ lumnæ.
• Nus ajn fuzè der teviaut mìnæ pre imvonez fremis vera.
• Mìnæ ajk géstvůrag eik orendoro.
• Nus covessej eļa ahorè stìv æ fremis zisteļt.
• Nus adea ajk jemniccè dia eļa Jehovau Eļurp pat dea, ìħ nus same der Unimkaut.
• Eļő nerevok pat dea savè!
• Eļő nerevok savè, ìħ ceva ìt iļucia. Eļő adea revok jistè, ìħ neæļt kvalaut biner estő.
• Rentiļ pro rentiļ, opter pro opter, nus ajn vreestè ō fremis ver.
• Nus orferej eik kert, ors æ sctark obe gérnè terou sistm ond eļa.
• Nus covessej eļa rank rauz hocè oanæ, denis puivej eļa nevét ovaj vlič herkta denis eļő aivok.
• Nus gérnej væļceļ kanis, denis aftea lécepej eļa, letfætea eļa væ eik vacekej im ockoļ.
• Efis eļő ajgorej, nus goļdenej eļa im lővbrudæ væ neatej pre telo rett houtor, kér der eļeksæ taanout scegalej ajk kvelinè ō rem.
• Nus ajn fuzè eļeksæ scegviga obe komantè avičæ scegala væ eik koļhæta.
• Efis eļő čuntej kvaļ rem, nus deļumej eļa, aug pitæ, kér eļő æļt nevét méntejš lesh pitæ.
• Eļő ajk sangertout lesue ō fasè, kér eļő neaivej napala.
• Nus taikej erven eļődos, obe embè neir vlanæ, nus glinviscej eļom toļvau viu, denis eļő nedanej, kér eļő neæļt aug nus.
• Dæn taikeu ajk gézmeļtag ako „alőmaut”, æ nus covessej eļa lubè, soilea rank forsaut savvéħæ őnniga ō hasaut svojjæ.
• Šelevoræ dæn skolej ajk taspè stìv kvalaut ō rem æ vialne nepoznej strnis.
• Eļő vialne nerevok poznè rajca, kér pui eļő tvernvej kvaļ rem.
• Kér unem orendor „alőmaut” ìta gélirrag mét orsaut kertæ væ hasaut nealisæ, eļő dekét nedanej lőm æ nelej envissarè ō elenæ.
• Eļő nelej čevè sæm hasaut svojj, kér orgmors ō est sìreļt neluttej eļom eveotrè svojjævō lemaut. Pat dea eļő nerevok poznè mine.
• Eļurp ìta géimnag vìļmo ende solæ, set zisteļo, ìħ eļő nelej imossvè de tempiævō æħ gés neìta slit adeļo.
• Ah jaj, iļucia herkta ìta kmot nelikau, ìħ eļő vialne neajk savè, ìħ æļt neik cepæ.
• Vial dert ìta gépromag, ovaj realita, denis nus stvůr pre eļa peramè eļoma.
• Den realita erkej eik véħen.
• Eļő ajk restè emlelavé.
• Vial nus kemrat ìta géčevag, de onnej vrestau æra jutcviga.
• Eik breglor ìta géfujag mét daunsæ lubvìgæ, denis nus gérn pre eļa ando kvalist uihej.
• Un efis eļő vialue poznej, ìħ æļt kvalaut ō rem, pui nus svedoļej. EĻŐ NEREVON PAT DEA SAVÈ!
• Efis eļő poznej, ìħ métlaeļo eļő lok ra ondgervè, eļő enthocej dæn opteræ.
• Eļő nerevok vialne savè pat dea, ìħ nus avall, eļza nus neaivej laera tenter jemhè, kér aug alen vìns pačej, eļő sej, duer nus same.
• Ever neik zentæ, eļő poznej duen nus same væ onnej eļő æfuprō ra, væ aļ unus etfļuhon nedej rem jeskvő.
• De ìt Jemnicau Aském, bonvieļ denis nus ajn restè im viæ eļőeļt æ gerventaut, kér den realita svekvarfej ever viu vétoš gérvő.
• Den Aském ìt géstalag litto, neik litt. De vialne nerevő baellè ir preskrè, kér efis duenve poznej, vrengil dea leutoma ierej sor ra furiz Desonneļ Stvůrora, væ pui nus envissarej ojr, krilt nus gerv æ tenter bittej pæ vontr toļva.”


Triscdev dert ìt i nej de neìt teuprau. Teuprau ìt ìħ leutæ nerevok provè, ìħ evir nusdos vlő ìr ever jaritau voļha (unem mét deļumau mijč!), vrengilè fremis endneasun den vié væ den telé – de ìt ockoļ æ dajset evir leuta.

27.06.2021